|
|
Závod, malebná dedinka na Záhorí
vzdialená len 13 km od Malaciek, privítal v stredu 21.5. predpoludním
dôchodcov na 5. ročníku turisticko-športového stretnutia Jednoty
dôchodcov Slovenska z okresu Malacky. Predsedníčka OO JD Malacky p.
Žofia Lomnická v úvodnom príhovore konštatovala, že už po tretí rok
nevyšlo počasie a stretnutie bude pokračovať "mokrým" variantom, teda v
Kultúrnom dome. Bol totiž pripravený presun na poľovnícke chatu Šišoláky,
kde mal i pokračovať športové súťaže. (Časť z tohto športového zápolenia
sa predsa len uskutočnila napr. Vilomeniny, šípky, tref ma šiškou v sále
KD počas tanečného popoludnia)
Za domácich hostiteľov sa všetkým prihovárala predsedníčka ZO JDS Závod
p. Eva Eglová. Starosta obce p. Jozef Gajda oboznámil prítomných o
histórii obce, hlavne o pôvode obce Závod, v ktorej žije súčasne 368
dôchodcov z celkového počtu 2700 obyvateľov. Privítal všetkých seniorov
z okolitých obcí so želaním príjemne stráveného dňa. Zároveň privítal aj
ostatných hostí, medzi ktorými boli aj starostovia , delegácia z
družobnej obce Drösing zo susedného Rakúska, predseda JDS p. Kamil
Vajnorský a poslanec NR SR p. Juraj Horváth. Pán predseda Vajnorský
okrem iného v príhovore potešil dôchodcov o pripravovanom návrhu presunu
valorizácie dôchodkov z júla na január. Poslanec NR SR p. Horváth
tlmočil pozdrav ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani
Tomanovej zaželal všetkým veľa zdravia a úspechov do ďalších dní a
rokov.
A potom sa už na javisku v kinosále rozprúdil kultúrny program. Ženičky
v krojoch zo Sekúl Sekulanka za sprievodu harmonikára p. Jozefa
Theberyho zaspievali zo svojho repertoáru O našem Záhorí, Ofukujú vjetre
Záhorskú nížinu, Keď zašumia lese a mnohé iné. Precítený spev nejednému
účastníkovi vytlačil slzičky na líca, ale aj úsmev pri žartovných
repetíciách. Zas veľkého potlesku pre Sekulanku sa na javisku ustanovili
žiačky a jeden žiačik zo ZŠ (samozrejme krojovaní) spolu s pani
učiteľkou Šišolákovou, aby predviedli pásmo Deň na dzedzine. Dve staršie
žiačky inšpirované textom z knihy Terézie Kvapilovej Nad Závody neni
prepletali ako "klebetnice" hovorené slovo medzi spev a tanec a hry tých
mladších, ktorých harmonikou sprevádzala pani učiteľka. Svojim pásmom
priblížili zvyky, udalosti i tradície bežného i sviatočného života, čím
dedina žila a možno aj bude žiť.
Po skončení programu sa do prírody nešlo, ale účastníci museli prejsť
náhradnou "colnicou Canada", tak, že im zaspievali záhorácku pjesničku a
ocitli sa na poschodí v sále a predsáli kultúrneho domu, kde sa ich
zmestilo okolo štvrťtisíca. A tam už vyhrávali Závodský chuapci,
dychovka v počte 10 mužov pod umeleckým vedením Michala Studeniča. Hrali
pre potešenie, do tanca i na počúvanie. Okrem toho, že im to ladilo,
ladilo na nich aj oblečenie, hlavne vesty striebromodrej metalízy. Na
parkete sa zvŕtali najmä tanečníčky (pretože iba každý piaty účastník
bol muž) z Gajár, ze Zóhru, Lozorna, Jaboňového, Studénky, domácí, ze
Štvrtka, ale najvjec byli viditelní Hochštetňané lebo mjeli žuté drese z
erbem Vysokej pri Morave a nápisem "Stretnutie dôchodcov Závod 2008,
keré im za tým účelem obstarau pán richtár Dvoran.
Popri speve bolo treba ochutnať srnčí guláš, párky, doplniť tekutiny,
tak ako to bolo pripravené na stolovanie v prírode na chate. Pred
záverom predsedníčka OO JDS pani Lomnická poďakovala usporiadateľom za
dobre pripravené podujatie a urobila pomyselnú bodkočiarku, lebo
nasledoval ešte prídavok Sekulanky a sálou zaznelo aj: každý kút Záhorá
z vďakú si uctíme, žádnej zrady na nem sa nedopuscíme... A potom ešte
pridávali a niektorí si s nimi aj i zaspievali, ale hlavne oceňovali
potleskom. Sekulanky vedeli, že im to nemôže uškodiť lebo ich mottom je:
"Kto veľa spieva, dlho žije". Chuapci závodský potom ešte hrali do tanca
i na počúvanie a dôchodcovia s poďakovaním postupne opúšťali neskoro
popoludní obec Závod, aby sa doma podelili o zážitky so svojimi
najbližšími a potom najmenej rok spomínali na vydarené stretnutie.
súbor Sekulanky
Dovetok: Ďakujem všetkým organizátorom za pozvanie a určite si
pôjdem pozrieť Závod a miesta, ktoré sú opísané v publikáciách pani
Kvapilovej a pán Vrableca, keď nebude pršať. Obdivujem hrdosť Závodzanov
pri nosení krojov a pri zachovávaní tradícií |
|
